Hoci tradícia a aj slušnosť velí začínať vždy od začiatku, rozhodol som sa byť menej slušný a začať od konca. Z celej nahrávky mám schizofrenické pocity, na jednej strane tam jasne počujem veci, ktoré by sa mi mali páčiť (a vlastne aj páčia) a na strane druhej ma „Refuse To Shine“ akosi nedokáže upútať. Aj napriek nepopierateľným hudobníckym kvalitám, ktoré na tomto albume ENDLESS predvádzajú, ma ich nová nahrávka nedokázala zaujať natoľko, aby som si ju ešte niekedy v budúcnosti pustil.

Predchádzajúce albumy ENDLESS patrili a stále patria k mojím obľúbeným. Už „Perfect Message“ (2003) bol o niečo iný ako „Vital #1“ (2001), menej melodický a zapamätateľný, no aj napriek tomu som si k nemu našiel cestu veľmi rýchlo a mám ho z doterajšej diskografie skupiny najradšej. „Refuse To Shine“ je tiež iný, no k nemu som si cestu hľadal oveľa dlhšie a nakoniec márne. Endlessákom na novinke najviac svedčí, keď netlačia na pílu, teda v tých pokojnejších rockovejších pasážach, naopak najmenej mi imponujú (nudia ma), keď sa ozvú zbustrované gitary. Ale aby som nebol neobjektívny, musím priznať, že sa mi páčia dva songy, nadupaná rockovo-metalová „DNA Rewriten“ a „Through It All“ s hosťujúcou speváčkou Klárou Vytiskovou (TOXIQUE). Práve tento duet ma zaujal asi najviac, snáď aj kvôli tomu, že Klára nespieva príliš tradične, čo je pre tento song značne obohacujúce. Okrem týchto dvoch skladieb sa mi pozdávajú aj rôzne pasáže a vychytávky z ostatných songov, no na to, aby album samotný nešiel jedným uchom dnu a druhým von, proste nestačia. Mám taký dojem, akoby sa ENDLESS príliš poponáhľali s tvorbou materiálu, pričom výborné pasáže zabalili kopou vaty, sterilnými a umelými vypchávkami. Sústredili sa len na svoje inštrumentálne schopnosti a pritom zabudli stvoriť viac skvelých aranží, takých, aké sa nachádzajú na predchádzajúcich nosičoch? Netuším. Nemyslite si ale, že som od ENDLESS očakával, že budú vykrádať sami seba. Hudobné zmeny som očakával, problémom bude skôr fakt, že sa z môjho pohľadu posunuli nesprávnym smerom. Poslednou vecou, ktorá sa mi nepáči asi najviac, je akési príliš pochmúrne a depresívne vyznenie albumu. Toto je do značnej miery cítiť hlavne v speve, ktorý je miestami (hlavne v tvrdších pasážach) príliš jednotvárny a depresívny. Predpokladám, že táto poloha bola zámerom a hoci sa mi u iných kapiel aj takéto vyznenie zvykne páčiť, u ENDLESS prosto nefunguje. Paradoxne sa mi spev páči asi najviac z celého albumu. Ale v iných polohách, hlavne v tých jemnejších častiach. A teraz už prejdem len na pozitívnejšie postrehy. Po inštrumentálnej stránke nie je naozaj čo skupine vyčítať, v štúdiu pod vedením Stanislava Valáška (študio Šopa) zo seba dostali najlepšie výkony a aj zvuku sa dostalo perfekcionistického zaobchádzania, ktoré vyvrcholilo masteringom v nemeckom štúdiu Magic Minds Music v spolupráci s Janom Němcom. Problémom ale určite bude fakt, že výborný zvuk a inštrumentálne schopnosti nie sú všetkým.

Takže čo povedať záverom (alebo na začiatok)? Veľmi dobre nahraná a zahraná nuda (s dvoma výnimkami potvrdzujúcimi pravidlo). Škoda, som naozaj sklamaný.